Tentoraz hlasujem za…

Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT.

Meno autora: Richard Prutkay

Názov textu: Tentoraz hlasujem za lepšie školstvo

Európsku Úniu niekto vníma ako zlú vec, ktorá iba zhoršuje ekonomickú situáciu Slovenska, iní ju vnímajú ako pozitívnu vec, ktorá posúva našu malú krajinu dopredu.

Zanedlho tu sú voľby do Európskeho Parlamentu a opäť si budeme voliť našich zástupcov. Každý z kandidátov prezentuje, čo bude presadzovať. Môj ideálny kandidát by presadzoval zmeny v oblasti školstva, pretože to je naša budúcnosť. Čím lepšie bude školský systém fungovať, tým lepšie budú mladí ľudia pripravení na život.

„Deti trávia roky v zastaranom vzdelávacom systéme, študujú predmety, ktoré nikdy nebudú potrebovať a pripravujú sa na svet, ktorý už dávno neexistuje.“ – Robert Kyiosaki (podnikateľ, autor kníh). Tento citát sa mi veľmi páči, keďže odzrkadľuje skutočnosť. Vzdelávací systém na Slovensku neprešiel väčšou reformou od minulého storočia, pritom, svet sa odvtedy veľmi zmenil.

Myslím si, že Európska Únia môže vytvoriť reformu školstva pre všetky štáty a tým tieto systémy zjednotiť. Ako príklad uvediem reformu školstva vo Fínsku, ktorá vstúpi do platnosti v roku 2020. Zmenil sa základný koncept, namiesto predmetov sa budú vyučovať témy. Nie všetci tamojší učitelia s týmto súhlasia, prinesie to viac práce, ale podľa mňa, aj viac osohu. Teraz študenti iba ticho sedia v laviciach a očami tlačia ručičky na hodinách, aby mohli ísť domov čo najskôr. Po tejto reforme sa budú aktívne do hodiny zapájať, diskutovať a téma ich zaujme. Teraz sa žiaci učia obrovské množstvo vecí, ktoré sú nepoužiteľné a zastaralé. Ak by študenta učenie bavilo a v škole by sa nenudil, zvýšila by sa vzdelanostná úroveň a aj život študentov. Nemuseli by sa naspamäť učiť poučky, ak by ich chápali a vedeli ich aj použiť v praxi. Niekedy mám pocit, že hlavne na Slovensku sa na prax úplne zabúda. Ak sa žiak spýta:„Na čo mi to bude?“, učiteľ nevie odpovedať. Pravdaže, nie je to tak všade, sú učitelia, ktorí na prax myslia, ale brzdia ich zaostalé osnovy. Hlavná chyba systému predmetov je tá, že študent má za deň aj 7 rôznych predmetov a nevie sa sústrediť, keďže na každom sa preberá iná téma. V novom fínskom systéme sa sústreďuje na jednu tému, vie si utriediť myšlienky, ľahšie si zapamätať fakty, lebo spolu súvisia.

Ako ďalší problém vidím hodnotenie známkami, ktoré už bolo taktiež prekonané. Často sa stáva, že študenti sa látku učia iba kvôli známke a po písomke ju zabudnú. Taktiež, niektorí žiaci, ktorí vynikajú napr. v umení, si myslia, že nič nevedia, pretože sú na všetkých predmetoch známkovaní podľa stupnice a na nič iné sa neprihliada.  Tu si dovolím použiť ďalší citát. „Každý je génius, no ak súdite rybu podľa jej schopnosti šplhať sa po stromoch, prežije celý svoj život vo viere, že je hlúpa.“ – Albert Einstein. Myslím si, že by sa mal každý rozvíjať v tom, čo mu ide a mal by v tom byť podporovaný. Ak je niekto v niektorej oblasti dobrý, mal by sa na ňu zamerať a rozvíjať ju, ale stále by mal mať aspoň základy z ostatných oblastí. Pravdaže, všeobecné vzdelanie je dôležité. Treba však prihliadať i na to, že každý sme iní a to je normálne. Ako náhradu za tento systém by som použil systém slovného hodnotenia spolu
so známkami. Ak by študent dostal nejakú známku, vedel by prečo a vedel by, čo má zlepšiť. Systém bez známok funguje napríklad na niektorých školách v Anglicku. V praxi to znamená i nový prístup k žiakovi. Žiak by sa nemal báť prísť za učiteľom a spýtať sa, nemal by sa hodiny báť, ale tešiť sa na ňu. Školstvo bez známok by nás k tomuto cieľu opäť priblížilo o krôčik bližšie. Čo sa týka rodičov, vďaka slovnému hodnoteniu by vedeli, čo potrebuje ich dieťa zlepšiť a na čom majú zapracovať. Predišlo by sa tým tomu, aby sa deti báli ísť domov
zo školy, takto by si rodičia prečítali slovné vyjadrenie a nesúdili iba podľa známky.

Jedným z najväčších problémov sú i platy učiteľov. Napríklad na Slovensku je plat učiteľa nízky a preto ako učitelia často skončia ľudia, ktorí to robiť nechcú. Ak by mali učitelia primerané platy, o toto povolanie by bol väčší záujem a učili by iba najlepší učitelia, ktorý ich prácu robiť chcú. Totižto, spomienky na školu sa odvíjajú od toho, aký bol učiteľ. Ak bol učiteľ dobrý, študent sa tešil i na predmet, ktorý mu tak nešiel, keďže vedel, že jeho učiteľ mu pomôže a spraví hodinu zaujímavou. Ak bol učiteľ zlý, študent sa netešil možno ani na predmet, ktorý mal rád, keďže učiteľ neviedol hodinou zaujímavo, bol nespravodlivý… Preto je dôležité, aby bolo učiteľstvo dobre ohodnotené a aby sa opäť stalo žiadaným povolaním.

Ako posledný problém vidím zastaralé zariadenie škôl. Ako môže škola pripraviť študenta
na moderný život, ak  musí používať 20 ročnú techniku? Toto je už však otázka financií, ktoré je štát ochotný do školstva investovať. Ak by mali všetky školy moderné vybavenie, žiaci by boli na budúcnosť pripravení lepšie.

Myslím si, že toto je budúcnosťou školstva. Škola musí študenta pripraviť na život v 21.storočí, nie v dvadsiatom….

Vyjadrite svoj názor k článku: