Ako rozpoznať dezinformácie od skutočných správ?

Ilustračná fotografia. Zdroj: www.osce.org

Ľudia v roku 1989 v Československu protestovali za slobodu a dôležitou témou bola aj sloboda tlače, keďže tá bola predtým cenzurovaná. V dnešnom digitálnom svete sa čoraz častejšie stáva, že dezinformátori a propagandisti zneužijú slobodu médií, ktorá je jedným zo základných pilierov demokracie. Vytvárajú dezinformácie, ktoré ovplyvňujú politiku, ale aj napríklad zdravotníctvo a iné oblasti života.

Čo sú dezinformácie?

Slovník definuje dezinformáciu ako zámerné uvedenie nesprávnych informácií, uvedenie do omylu. Táto definícia veľmi dobre vystihuje dezinformácie. Ciele tvorcov dezinformácií bývajú rôzne. Častým cieľom je aj zarábanie na reklame, v takomto type dezinformácie sa väčšinou snaží jej tvorca nalákať ľudí na reklamami preplnenú webovú stránku šokujúcou správou. Časté sú aj politicky orientované dezinformácie, ktoré prostredníctvom ohýbania pravdy, používania nevhodných ilustračných fotografií, alebo aj kompletným vymyslením príbehu pomáhajú alebo ubližujú istej politickej strane. Takýto typ dezinformácií je možné vidieť najmä pred voľbami. Takéto dezinformácie často vyvolávajú v čitateľovi strach či nenávisť.

Zdravotnícke dezinformácie vyskytujúce sa čoraz častejšie sa objavujú najmä na sociálnych sieťach. Takáto dezinformácia môže aj ohroziť život. Kvôli dezinformáciam sa mnoho ľudí stalo odporcami očkovania či sa snažili použiť domáci „prírodný“ liek namiesto návštevy lekára aj s vážnymi diagnózami. To je však len malý príklad mnohých dezinformácií kolujúcich najmä v online priestore i keď sa môžu vyskytovať aj v bežnej forme časopisu či letáku.

Dezinformácie, po anglicky „fake news“, sú čoraz väčším problémom v spoločnosti. Napríklad aj slovenská polícia založila stránku, kde odhaľujú hoaxy a dezinformácie. Za európskeho lídra v boji proti dezinformáciam mnohé média považujú Fínsko.

Najlepším prikladom dezinformácie sú mnohé propagandistické kampane z minulosti v bývalom ZSSR. Jedna z najznámejších dezinformácií vytvorených KGB hovorí o tom, že AIDS vyvinuli vedci v USA. Kampaň prebiehala v 80.rokoch minulého storočia a jej cieľom bolo zdiskretovať USA a vyvolať nenávisť. Dnešné dezinformácie často použivajú rovnaký model a ich cieľom je často vyvolať nenávisť k určitej skupiny ľudí.

Ako rozpoznať dezinformácie?

Ako je však možné rozoznať dezinformáciu od bežného článku či videa? Niektoré dezinformácie sú spravené jednoducho a narýchlo a je ich možné rozpoznať jednoducho, iné, na ktorých si dali autori záležať je už rozoznať ťažšie. Pri čítaní článku je dôležité skontrolovať zdroje z ktorých autor čerpal, ak sú uvedené. Ak uvedené nie sú, môže ísť o dezinformáciu. Častým znakom narýchlo pripravených dezinformácií je aj zlá gramatika či skladba viet. Bežným médiam na kvalite textu záleží. Pri prepracovaných dezinformáciach takéto znaky však nenájdeme.

Dezinformátori často zneužívajú silné emócie, ako je hnev či strach. Ak je zrejmé, že má článok vyvolať niektorú z týchto emócií, môže ísť o dezinformáciu. Časté je aj manipulovanie fotografiami. Dezinformačné články používajú upravené alebo nevhodné ilustračné fotografie, ktoré nemusia vôbec s textom súvisieť. Text dezinformačného článku nemusí nutne byť úplne nepravdivý, takúto dezinformáciu je možné totiť veľmi jednoduchu odhaliť. Dezinformátori používajú aj skutočné fakty medzi ktoré pridajú aj vymyslené skutočnosti. Niekedy im však stačí reálne fakty nesprávne interpretovať a prekrútiť.

Je dôležité pozrieť sa aj na médium, kde sa článok nachádza. Ak dané médium nepoznáte, môžete si pozrieť ďalšie články od nich a vyhľadať si meno média a autora na internete, čím je možné zistiť, akú má povesť. Prepracované dezinformácie niekedy však zneužívajú renomé známych médií napríklad použitím ich loga. Aj toto je však jednoduché odhaliť. Hore v prehlidači vidíte adresu (doménu webovej stránky). Ak sa táto doména nezhoduje s menom daného média, jedná sa o podvod. Ak článok odpovedá viacerým zo spomínaných faktorov je dôležité ho dôkladne overiť.

Pri vedách sa často využíva –  podobne ako pri článkoch –  nesúvisiace videá, ktoré s témou nesúvisia, ale vyvolajú požadovanú emóciu. Často sa pri videách využíva aj úmyselne zlá kvalita, aby nebolo vidno nedostatky, ktoré dezinformácia má.

Najlepším riešením je nečítať správy iba z jedného zdroja, ale sledovať viacero médií a overovať si fakty, ktoré sa v článkoch nachádzajú. Pomôcť v overovaní môžu aj online zoznamy konšpirátorov.

Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT.

Meno autora: Richard Prutkay

Názov textu: Ako rozpoznať dezinformácie od skutočných správ?

Vyjadrite svoj názor k článku: